Dňa 12. júla 2026 sa uzavrel životný a profesionálny príbeh profesora Ing. Tomáša Kozíka, DrSc., výnimočnej osobnosti, ktorá natrvalo sformovala podobu technického vzdelávania, odborovej didaktiky a materiálového inžinierstva na Slovensku i v širšom stredoeurópskom priestore. Narodil sa v roku 1944 v Kežmarku a počas svojej dlhoročnej kariéry sa stal rešpektovanou autoritou vyznačujúcou sa neortodoxnou interdisciplinaritou. Profesor Kozík bol kľúčovým architektom reforiem, vďaka ktorým sa na prelome milénií podarilo zvrátiť spoločenský a kurikulárny úpadok technickej výchovy na školách, pričom presadzoval stratégiu prepájajúcu exaktné prírodné vedy s komplexnými vedami pedagogickými.

Vedecká kvalifikácia a akademický rast
Základom pre jeho neskoršie inovácie v pedagogickom procese bolo jeho pôvodné vzdelanie, ktoré nepochádzalo z tradičného prostredia pedagogických vied. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave v odbore fyzika pevných látok, kde získal titul inžinier (Ing.). V rovnakom vedeckom odbore následne úspešne pôsobil na Fyzikálnom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV), kde obhájil vedeckú hodnosť kandidáta vied (PhD. / CSc.).
Jeho akademický rast plynule pokračoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde sa habilitoval na docenta v odbore fyzika kondenzovaných látok a akustiky a neskôr bol inaugurovaný za profesora pre odbor elektrotechnológie a materiály. Svoju vedeckú trajektóriu zavŕšil na Akadémii ozbrojených síl SR generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši, kde získal najvyššiu vedeckú hodnosť doktor vied (DrSc.) v odbore technológie spracovania keramických materiálov. Tento exaktný fyzikálny a inžiniersky základ ho celoživotne viedol k uplatňovaniu presných empirických metód a hlbokému prepájaniu teórie s technickou praxou vo vzdelávaní.
V ranej a strednej etape svojej kariéry sa profesor Kozík intenzívne venoval špecializovanému výskumu v oblasti fyziky kondenzovaných látok. Jeho výskumný profil pokrýval komplexné analýzy transportných vlastností materiálov a ich štrukturálnych zmien za špecifických podmienok.
Vedomosti z aplikovanej fyziky neskôr odovzdával poslucháčom Materiálovotechnologickej fakulty (MTF) STU v Trnave. V rokoch 1998 až 2002 tam pôsobil ako odborný asistent na Katedre fyziky, následne (2002 – 2004) na Katedre nekovových materiálov a v rokoch 2004 až 2006 ako docent na tej istej katedre. Podieľal sa nielen na výučbe inžinierov, ale aj na expertnej činnosti, čoho príkladom je posudok pre MTF STU z rokov 2008 – 2009 zameraný na využitie tiažovej sily pri generovaní horizontálneho pohybu mechanickej sústavy.

Formovanie inštitúcie a strategické riadenie na Univerzite Konštantína Filozofa
Ťažisko jeho životného diela je historicky a formatívne spojené s Univerzitou Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre. Pôsobiť tu začal už v rokoch 1978 až 1988 na vtedajšej Pedagogickej fakulte ako interný a neskôr externý pedagóg Katedry fyziky, pričom už v tomto období prinášal do prípravy učiteľov prísne experimentálne postupy získané v SAV.
Po spoločenských zmenách v roku 1989 prešiel do vrcholového akademického manažmentu, z ktorého budoval národné vzdelávacie koncepcie. Ako prodekan prispel ku konsolidácii fakulty v náročných rokoch transformácie a jeho morálna autorita viedla k tomu, že bol menovaný do pozície historicky prvého dekana novovzniknutej (transformovanej) Pedagogickej fakulty UKF v Nitre. Z tohto postu priamo kreoval jej štruktúru a strategické výskumné partnerstvá. Stratégiu rozvoja univerzity neskôr riadil na celonárodnej aj medzinárodnej úrovni z pozície prorektora UKF.
Dlhé roky stál na čele Katedry techniky a informačných technológií (KTIT) PF UKF, ktorú pretvoril na jedno z popredných vedecko-výskumných centier na Slovensku i v strednej Európe, schopné absorbovať rozsiahle európske granty. Vychoval desiatky nových vedeckých pracovníkov s titulom PhD. a jeho spätosť s pracoviskom podčiarkuje fakt, že svoje 75. narodeniny v októbri 2019 oslávil priamo na katedrou organizovanej medzinárodnej konferencii doktorandov. Zásadne formoval aj komunitnú identitu univerzity – v prvej polovici 90. rokov na podnet rektora prof. Petra Libu inicioval a organizačne založil univerzitné periodikum Náš čas, pričom bol zvolený za historicky prvého predsedu jeho redakčnej rady a vytvoril tak dôstojnú platformu pre prezentáciu vedeckých výsledkov i akademickú diskusiu.

Koncepčná obrana a reforma technického vzdelávania
Kľúčovým celospoločenským prínosom profesora Kozíka bola jeho neúnavná, empiricky podložená obhajoba technického vzdelávania na základných školách. Keď na prelome milénií začala v dôsledku spoločenských reforiem technika miznúť z osnov, vnímal tento deficit ako vážne ohrozenie slovenskej i európskej ekonomiky a upozorňoval na to, že spoločnosť začína chápať techniku len zúžene, prostredníctvom hotových IT produktov.
So svojím vedeckým tímom systematicky analyzoval dopady kurikulárnych zmien. Ich výskum preukázal nevyhnutnosť technického vzdelávania pre rozvoj analyticko-syntetickej činnosti, psychomotoriky a priestorovej predstavivosti. Kriticky analyzovali najmä dôsledky školskej reformy z roku 2008 (Zákon č. 245/2008 Z.z.), pričom zdokumentovali, že redukcia výučby na 1 hodinu týždenne v jednom ročníku je absolútne nepostačujúca. Tieto zistenia zverejnil v kľúčových publikáciách ako Technická výchova v Slovenskej republike v kontexte vzdelávania v krajinách Európskej únie (2007) a v sérii štúdií v Učiteľských novinách v roku 2013. Vďaka jeho úsiliu a medzinárodným komparáciám sa podarilo presadiť revíziu vzdelávacej oblasti Človek a svet práce v Inovovanom Štátnom vzdelávacom programe (ISCED 2), čím zachránil a stabilizoval pozíciu techniky v národnom kurikule.
Jedným z najvýznamnejších prejavov jeho koncepčnej práce bolo založenie a inštitucionalizovanie Technickej olympiády pre žiakov základných škôl a viacročných gymnázií. Už v polovici 90. rokov organizoval na katedre súťaže „Technická tvorivosť“, a hoci prvá žiadosť o zaradenie do oficiálneho systému na ministerstve v roku 1999 neuspela, profesor Kozík so svojou katedrou súťaž ďalších desať rokov udržiaval a financoval z vlastných zdrojov.
Prelom nastal v školskom roku 2009/2010, kedy s prepracovaným organizačným poriadkom na ministerstve uspel. Od ročníka 2010/2011 sa garantmi olympiády stali UKF v Nitre, UMB v Banskej Bystrici a PU v Prešove spolu s inštitúciou IUVENTA, pričom profesor Kozík bol menovaný do funkcie predsedu Slovenskej komisie Technickej olympiády. V celoštátnom vedení a regiónoch spolupracoval s poprednými odborníkmi a pedagógmi z celého Slovenska. Vďaka tomu žiaci z konštrukčne dostupných materiálov stavali veže s nosnosťou 200 g, vrhacie katapulty z líšt, vozidlá poháňané pascou na myši, či drevo-kovové svietniky, čím definitívne vrátil mládeži záujem o techniku nezávisle od rozpočtu ich školy.
Profesor Kozík bol rovnako priekopníkom implementácie informačno-komunikačných technológií (IKT) do laboratórnych cvičení. Svoje analýzy zhrnul v monografii Virtuálna kolaborácia a e-learning (2006), kde dôkladne skúmal systémy LMS (Moodle, Blackboard) a psychologické bariéry v dištančnom vzdelávaní. Inžiniersky prístup k edukácii dovŕšil v prelomovej vedeckej monografii Vzdialené experimenty v edukácii (2016). Dielo algoritmizovalo vývoj a aplikáciu vzdialených experimentov v školstve. Pod jeho vedením sa začali priamo do výučby aplikovať priemyselné logické automaty (PLC systémy), vďaka čomu študenti cez internet neriadili umelé simulácie, ale reálny priemyselný hardvér.
Na medzinárodnom poli sa jeho erudícia odzrkadlila v projekte TEMPUS DesIRE (2013 – 2015), masívne podporenom Európskou úniou. Zameral sa na vývoj kurikula na platforme vstavaných systémov pre univerzity na Ukrajine, v Gruzínsku a Arménsku. Konzorcium zahŕňalo 12 inštitúcií pod vedením belgických partnerov a so zastúpením Nemecka, pričom profesor Kozík a jeho nitriansky tím reprezentovali strednú Európu a posilnili reputáciu fakulty na európskej úrovni.
Paralelne s didaktikou uplatňoval aj hlboko humanistickú filozofiu inžinierskej bezpečnosti, postavenú na predpoklade, že ľudský život je najcennejším kapitálom a technologický pokrok je bezcenný bez zaistenia bezpečnosti človeka na pracovisku. Na UKF inštitucionalizoval vzdelávanie v oblasti BOZP v priamej a strategickej súčinnosti s Inšpektorátom práce v Nitre. Spoločne organizovali Európske týždne BOZP, ktoré študentom poskytli priamu konfrontáciu s realitou pracovných úrazov a kontrolných mechanizmov.
V pozícii lídra rozsiahleho projektu podporeného z Európskeho sociálneho fondu (Inovácia študijných programov na PF UKF) koncepčne prepojil techniku, právo a ergonómiu do ucelenej podoby. Hlavným hmatateľným výsledkom boli učebné texty, z ktorých dominuje publikácia Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci pre vedúcich zamestnancov I. a II. (2015, 2020), kde pôsobil ako hlavný editor a autor precízne spracúvajúci legislatívne aj inžinierske opatrenia.

Ocenenia a záverečný odkaz
Komplexnosť jeho prínosu reflektujú najvyššie akademické ocenenia, ktoré mu boli počas života udelené. Pri príležitosti 50. výročia vzniku fakulty a univerzity mu v roku 2009 dekan udelil Zlatú medailu PF UKF a rektor Medailu k 50. výročiu založenia UKF za prínos k budovaniu jej identity. V roku 2019 bol ocenený Pamätnou medailou k 60. výročiu univerzity za celoživotné zásluhy o jej napredovanie. Absolútnym vrcholom, ktorý s definitívnou platnosťou potvrdil medzinárodnú hodnotu jeho diela, bolo udelenie čestného doktorátu (Doctor honoris causa) Senátom Pedagogickej univerzity v Krakove dňa 20. marca 2023, ktorý na jeseň toho istého roku slávnostne prevzali zástupkyne ním budovanej katedry.

Profesor Ing. Tomáš Kozík, DrSc., spojil mimoriadne presnú, analytickú myseľ fyzika pevných látok s nevyčerpateľnou organizačnou energiou reformátora. Svojou koncepčnou prácou prebudoval univerzitné sylaby, vybudoval pracoviská pre vzdialené riadenie laboratórnych procesov v ére Priemyslu 4.0 a inštitucionalizovaním Technickej olympiády zachránil celonárodnú platformu pre formovanie nových talentov. Skutočnosť, že materiálový fyzik bez pôvodného formálneho pedagogického vzdelania sa vypracoval na historicky prvého dekana, prorektora a profesora ovenčeného titulom Dr. h. c., je neklamným dôkazom, že najvýznamnejší rozvoj vždy vychádza z prieniku rôznych vied. Jeho odkaz zostáva pevne zakotvený v stovkách publikácií, v moderných výskumných laboratóriách, ale najmä v prosperujúcom systéme slovenského technického vzdelávania.

Česť jeho pamiatke.

Pedagogická fakulta UKF v Nitre